pocasi
V létě tak kolem 18st. a v zimě může být i -40 nebo -50 nebo přijde kolem roku 2040 malá doba ledová díky zeslabení sluneční aktivity.

doba ledová
No, ked su teln predpoklady, beriem, ale ak vychadzas z faktov, neberiem.

Na světe je možné vše a nikdo žádný člověk to neovlivní. Může se zastavit golfský proud to by pak nastala větší doba ledová nebo pokud se bude snižovat aktivita slunce tak může přijít malá doba ledová a vědci z Nasa i ruští vědci to považují za hrozbu. Takže ne globální oteplování ale ochlazování.

slnecna aktivita neovplyvnuje teplotu na zemi iba geomagneticke pole zeme doba ladova nastava vtedy ked sa zem oddiali od slnka

jelo15
Doba ledová může nasta poklesem skvrn na slunci a nebo narušením nebo zastavením mořských proudů jako je golfský.

doba ledová
přesně tak ne oteplování ale přece ochlazování tím může někdy nastat doba ledová potvrzuji že bude krátká.

doba ledová
Ja by som suhlasil s Jelom, pretoze doba ladova zavisi najmä na vzdialenosti Slnka od Zeme a naopak.

O globálnom otepľovaní hovoríme, keď sa priemerná teplota oceánov a atmosféry počas viacerých rokov zvýši v mierke celej planéty. Vo všeobecnom význame sa tento termín používa na klimatické zmeny pozorované na konci 20. storočia.

Priemerné ročné teploty sa zvýšili od konca 19. storočia o 0,6 ± 0,2°C. Podľa záverov IPCC sa na tomto zvýšení výraznou mierou, najmä v posledných 25-50 rokov, podieľajú činnosti ľudí, a to najmä emisie skleníkových plynov, ako napríklad oxid uhličitý (CO2). Alternatívnym názorom je, že hlavnou príčinou sú prírodné cykly, ako napríklad kolísanie slnečnej aktivity. Zriedkavo sú prírodné cykly označované za jedinú príčinu globálneho otepľovania.

Rôzne klimatické modely predpovedajú, že teploty sa zvýšia v rozmedzí 1,4°C to 5,8°C medzi rokom 1890 a 2100. Hoci diskusie ohľadom globálneho otepľovania sa často sústreďujú najmä na teplotu, klimatické zmeny môžu priniesť aj zmeny iných geografických prvkov, zahŕňajúc zvýšenie hladiny morí, extrémne zrážky a iné. Tieto zmeny môžu spustiť rôzne ničivé javy, ako potopy, suchá, veľké horúčavy a zníženie poľnohospodárskych výnosov, ale aj extrémne okolnosti spôsobujúce masové vyhladenie populácie.

Termín globálne otepľovanie vo všeobecnosti zahŕňa ľudský faktor. Neutrálnejší termín « klimatické zmeny » sa používa pre zmeny v klíme, bez predpokladu príčin a bez charakteristiky typu zapríčinených zmien. Je potrebné tiež poznamenať, že existuje výnimka tomuto pravidlu : Rámcová dohoda OSN o zmene klímy (en:United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) používa termín « klimatické zmeny » pre ľudskými činnosťami vynútené zmeny a « klimatické kolísanie » pre zmeny bez ľudského pričinenia. Niekedy sa pre naznačenie predpokladu ľudského vplyvu používa termín « antropogénne klimatické zmeny ».

Historický vývoj teplôt [upraviť]
Teplotné zmeny od roku 1860.Všetci klimatológovia sa zhodujú v názore, že planéta Zem prešla viacerými cyklami globálneho oteplenia a ochladenia trvajúcimi minimálne posledný milión rokov (na základe najstarších polárnych hlbinných vrtov možno zdokladovať viac ako 800 000 rokov dozadu). Pozorované cykly majú formu « 100 000 rokov ľadovej doby je vystriedaných približne 10 000 až 20 000 rokov teplej doby ». Už približne 10 000 rokov sa ľudstvo nachádza v teplej dobe, ale táto, bez zmien vyvolaných ľudskou aktivitou by mala trvať ešte viacero tisícov rokov v rovnakom rytme. Počas posledných 1000 – 2000 rokov pred rokom 1850 bola globálna teplota relatívne stabilná s rôznymi (pravdepodobne lokálnymi) výkyvmi, ako Stredoveké teplé obdobie alebo Malá doba ľadová. V priebehu posledných 50 rokoch došlo ku výraznému zvýšeniu globálnej teploty, takže vývoj klimatického zemského systému sa stal nelineárnym a nestabilným.


Súčasný stav a základné predpovede [upraviť]Vedeckým konsenzom ohľadom globálneho otepľovania je, že Zem sa ohrieva a ,že ľudstvom produkované emisie skleníkových plynov k tomu prispievajú významnou mierou. Tento konsenzus je zhrnutý v závere vyšetrovania Medzivládnej skupiny klimatických zmien - en:Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC). Táto skupina bola založená v roku 1988 dvomi organizáciami Spojených Národov – Svetovou meteorologickou organizáciou ( en:World Meteorological Organization - WMO) a Environmentálnym programom Spojených Národov (en:United Nations Environment Programme - UNEP) a jej úlohou bolo prešetriť riziká spojené s ľudskými činnosťami spôsobujúcimi klimatické zmeny. IPCC v Tretej hodnotiacej správe z roku 2001 zhrnula, že « väčšinu oteplenia pozorovaného za posledných 50. rokov možno pripísať ľudským aktivitám ». Táto pozícia bola nedávno potvrdená medzinárodnou skupinou vedeckých akadémií krajín G8 a Brazílie, Číny a Indie. Následky zvyšujúceho oteplenia sa planéty sú stále viac pozorovateľné a viditeľné. Počas posledných viac ako sto rokov sa globálna teplota (oceánov a zemského povrchu) zvýšila približne o 0.6 ± 0.2°C. Súčasne sa zvýšilo množstvo oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére z 280 milióntin v roku 1800, na 315 milióntin v roku 1958 a 367 milióntin (ppmv) v roku 2000. Zvýšili sa aj hodnoty ďalších skleníkových plynov. Budúce hodnoty CO2 nie je možné predpovedať s presnosťou, pretože závisia od neistého ekonomického, sociologického a technologického rozvoja. Špeciálna správa scenárov emisií IPCC poskytuje široké rozpätie budúcich hodnôt CO2, od 400 ppmv do 1000 ppmv do roku 2100.

Klimatické modely, berúce do úvahy najmä odhady nárastu CO2 a v menšej miere odhady zníženia sírnych aerosólov, predpovedajú, že teploty sa zvýšia v rozmedzí 1.4°C to 5.8°C medzi rokom 1990 a 2100. Väčšina nepresností týchto odhadov vychádza z neznámeho množstva budúceho CO2, ale existuje tiež neistota ohľadom správnosti samotných klimatických modelov. Štúdie klimatických záväzkov predpovedajú, že aj keby hodnoty skleníkových plynov a slnečnej aktivity ostali nezmené, globálna klíma sa s určitosťou zvýši o 0.5°C počas nasledujúcich 100 rokov kvôli oneskorenému otepleniu, ktoré bude spôsobené už existujúcim nárastom teploty oceánov.

Hoci jasné všeobecné závery vedeckého konsenza postačujú na to, aby presvedčili viac ako 140 krajín ratifikujúcich Kjótsky protokol, existujú polemiky o podiele emisií skleníkových plynov na otepľovaní planéty. Nepresnosti boli v minulosti využité niektorými politikmi a vplyvnými korporáciami podporovaných priemyselom na to, aby sa postavili proti aktivitám potrebným k zmierneniu globálneho otepľovania. V dnešnej dobe sa názory podnikateľov postupne menia k akceptovaniu globálneho otepľovania ako reality, ktorá si vyžaduje zabezpečenie opatrení. Proti vedeckému konsenzu preto stavia len malá časť výskumníkov.


Známe názory organizácií [upraviť]Časť vedcov zastáva názor, že globálne otepľovania existuje, že Zem sa ohrieva a že ľudstvom produkované emisie skleníkových plynov k tomu prispievajú významnou mierou. Názor je zhrnutý v závere vyšetrovania Medzivládnej skupiny klimatických zmien en:Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC). Táto skupina bola založená v roku 1988 dvomi organizáciami Spojených Národov – Svetovou meteorologickou organizáciou ( en:World Meteorological Organization - WMO) a Environmentálnym programom Spojených Národov (en:United Nations Environment Programme - UNEP) a jej úlohou bolo prešetriť riziká spojené s ľudskými činnosťami spôsobujúcimi klimatické zmeny. IPCC v Tretej hodnotiacej správe z roku 2001 zhrnula, že „väčšinu oteplenia pozorovaného za posledných 50. rokov možno pripísať ľudským aktivitám". Táto pozícia bola 7. júla 2005 potvrdená medzinárodnou skupinou vedeckých akadémií krajín G8 a Brazílie, Číny a Indie.

Slovensko sa pripojilo k výskumu zmien klímy v rámci Národného klimatického programu ČSFR v roku 1991 a Slovenského národného klimatického programu od roku 1993 za účasti asi 20 inštitúcií. Ministerstvo životného prostredia SR vydalo v rokoch 1995, 1997 a 2001 tri Národné správy SR o klimatickej zmene ako súhrn aktivít v oblasti inventarizácie emisie skleníkových plynov do atmosféry, výskumu zmien a premenlivosti klímy, výskumu možných dôsledkov zmien klímy na socio-ekonomické sektory na Slovensku, opatrení na znižovanie emisie skleníkových plynov a na adaptáciu na zmenené klimatické podmienky. V roku 2006 sa pripravuje vydanie 4. Národnej správy SR o klimatickej zmene. Všetky uvedené správy predstavujú príspevok SR k implementácii odporúčaní Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene (UN FCCC) na Slovensku.


Príčiny [upraviť]
Emisie skleníkových plynov [upraviť]Skleníkový efekt je zachytávanie časti dlhovlnného vyžarovania povrchu Zeme vrstvou skleníkových plynov, najmä CO2. Táto ochranná vrstva plynov prepúšťa krátkovlnné žiarenie Slnka a spätne zachytáva časť z nich. Tento jav je prirodzený, odhaduje sa, že bez neho by bola priemerná zemská teplota o 14 až 36 °C chladnejšia. 30 % slnečnej energie sa odráža prostredníctvom atmosféry, zvyšok je absorbovaný vzduchom, oceánmi a povrchom, a je transformovaný na teplo. Zohriata Zem vyžaruje žiarenie, ktorého väčšina je zachytená skleníkovými plynmi, čo zohrieva atmosféru a vysiela veľkú časť energie naspäť na Zem. Ak sa zvyšuje množstvo molekúl skleníkových plynov, zvyšuje sa aj skleníkový efekt, výsledkom čoho je väčšie množstvo tepelnej energie, prejavujúcej sa mnohými formami.

Ak sledujeme množstvo CO2 v atmosfére počas posledných 400 000 rokov, jeho rapídny nárast nastal od začiatku priemyselnej revolúcie. Prirodzené množstvo CO2 v atmosfére sa odvtedy rapídne zvýšilo, najmä vinou emisií spaľovaných fosílnych palív (uhlie, ropa, drevo, plyn) a technologických emisií výrobných procesov. Zvýšovanie atmosferického CO2 je čiastočne vyvažované oceánmi a vegetáciou, ktoré sú prirodzenými studňami uhlíka. CO2 je absorbované morskými vodami a fotosyntézou rastlín. Preto k zvyšovaniu obsahu CO2 v atmosfére prispieva aj zmena využitia zemského povrchu, najmä odlesňovanie.

Asi tri štvrtiny ľudských emisií CO2 v atmosfére počas posledných 20 rokov možno pripísať emisiám spaľovania fosílnych palív a výrobných procesov. Tie prispievajú ročne do atmosféry 22 miliardami ton CO2, ako aj iných skleníkových plynov. Asi polovica ľudských emisií ostáva v atmosfére. Atmosferická koncentrácia CO2 sa zvýšila o 31 % oproti obdobiu roku 1750 pred priemyselnou revolúciou. Toto je výrazne viac ako ktorejkoľvek dobe za posledných 420 000 rokov (podľa hlbinných polárnych vrtov). Na základe menej priameho geologického dôkazu sa predpokladá, že takého hodnoty boli naposledy dosahované pre 40 miliónmi rokov. Najdlhšie kontinuálne prístrojové meranie hodnôt CO2 začalo v roku 1958 v Mauna Loa. Odvtedy sa priemerné ročné hodnoty monotónne zvyšovali z 315 ppm na 376 ppm v roku 2003. Južný pól ukazuje podobný nárast. Mesačné merania vykazujú malé sezónne oscilácie. Väčšina vedcov je názoru, že skleníkový efekt je hlavnou príčinou globálneho otepľovania.

http://www.dmc.fmph.uniba.sk/
http://sk.wikipedia.org/wiki/Glob%C3%A1lne_otep%C4...

mirko 14 rokov kosicke olsany[/[b]
nemam cas citat..sorry

doba ledová
to je fakt teplota kdyby to kleslo - 40 st. nebo - 50 st. léto 34 st. ne 18 st.
zima tak kolem -5 st.